na Blog.cz

Rozhodla som sa spísať (aspoň trošku) dejiny magického sveta v Albus Astrum. Chcem, aby ste to celé chápali správne. Takže klik na c.č ↓

A je to tu. Som chorá.

Nesťažujem sa. To nie. Konečne mám nejaké voľno a nemusím počúvať: "Čo je to sínus? Čo je to kosínus? A tangens?"

Tak si tu pekne kysnem doma pri notebooku a snažím sa prísť na nejakú novú poviedku, ale všetko, čo ma napadá je strašné klišé.

Na druhej strane, nechcem ani pomyslieť koľko veľa poznámok si budem musieť prepisovať. Zabite ma niekto!!!

Teraz pozerám rozprávku Na vlásku. Je to také optimistické. :-)

A pijem čaj. Veľa zeleného čaju bez cukru. Som zvedavá, akú brečku mi doktor predpíše.

Ehm. Vidíte tamten obrázok? ↑

Pripomína mi to jar. Na jar by som mala dostať mačku. Strašne sa teším. Potom ju cvaknem a hodím sem fotku. Zatiaľ sa majte. Idem si dať paralen.

Tak po prvé, nadpis si nevšímajte lebo ja sa naozaj neteším. Všetky známky uzavreté okrem dejepisu. To je ako naschvál. :-((

Dobre, sľúbila som si, že sa nebudem rozčuľovať.

Mám pre vás prichistanú kapču k Albus Astrum. Normálne sa teším, pretože táto je trochu dlhšia ako zvyčajne. A dosť sa to rozbehlo. :D

Inak už by som mala vymýšľať ďalší príbeh, ale moja múza si vzala predčasnú dovolenku takže tak. Ale ja si už nejako poradím. :-))

Inka teraz počúvam skvelú pesničku - Christina Perri - Jar of Hearts :*

Ak ju nepoznáte tak si ju pusťte je naozaj krásna. Poslednú dobu počúvam také pomalé pesničky a trápim sa nad nešťastnou láskou neopätovanou. :-)

Všimla som si, že tnto článok je na dve veci. Na nič a na nič. Dobre idem ja...kým tu nezačnem rozkecávať, aké je nespravodlivé, že domací škriatkovia sú vlastne otroci čarodejníkov a nedostavajú za to nič.

Úžasná pesnička. A ešte lepšia skupina. :D

Poznáte to, keď napíšete úžasnú kapitolu, dáte hneď zverejniť a zrazu vám nahodí to, že ste odhlásený. S narastajúcou panikou sa znova prihlásite. Dáte rozpísané články a tam máte uloženú len polovicu, štvrtinu kapitoly. Vtedy by som najradšej vraždila. Neznášam to.

Presne toto sa mi stalo. Skoro zo mňa vyšla duša, a ja som čakala kedy sa za dverami objaví Lorica, aby si ju zobrala.

Zobrala som si čokoladovú tyčinku a celú ju do seba napchala. Príval cukru ma trochu upokojil, ale nie na toľko, aby som mala slzy na krajíčku.

Bola to úžasná kapitola k Albus Astrum. Bola som na ňu hrdá. Konečne sa to trochu celé zamotalo a zrazu je tá kapitola fúč.

(R.I.P moja krásna kapitola, tvoja kópia nebude nikdy taká úžasná ako si bola ty.) Už si nepamätám ani tie hlášky, ktoré som tam dala. Prečo musím mať takú krátkodobú pamäť? A prečo blog musí odhlasovať kedy sa mu chce?

Och ľudia, také nervy ste hádam ešte nikdy nezažili. Idem písať odznova.